Príbeh domu, ktorý bol hostincom, vilou, hotelom s päťdesiatimi izbami, rodinným sídlom Winterovcov, útočiskom po vojne, detskou liečebňou — a ktorý sa dnes vracia k životu. Zostavené podľa pamiatkového výskumu z roku 2026.
Pozemok pri kúpeľnom parku bol zastavaný už v prvej polovici 19. storočia. Litografická mapa Piešťan z roku 1824 tu zachytáva dva hostince: na mieste dnešnej severnej časti domu hostinec Neptún so štyrmi izbami a dvoma miestami pre kone, na mieste južnej časti hostinec Strauss — U Pštrosa — so siedmimi izbami, šiestimi miestami pre kone a dvoma pre povoz. Prejazd do dvora bol už vtedy tam, kde ho poznáme dnes.
V druhej polovici 19. storočia vyrástli na ich mieste dva nové domy. Na severe poschodová vila Frideckých — šesťosová, s prejazdom, schodiskom a hospodárskym krídlom vo dvore, ku ktorej po roku 1894 pribudlo severné dvorové krídlo. Na juhu prízemný hostinec Zelený strom, ktorý Ľudovít Winter v spomienkach opisuje ako schátraný. Na panorámach mesta z prelomu storočí vidno štítovú stenu vily s reklamným nápisom — jeho fragment „…SPESNI“ sa dodnes zachoval v krove.
V roku 1903 kúpil Ľudovít Winter oba domy a za dva roky z nich vytvoril hotel s tridsiatimi izbami, ktorý bol zároveň sídlom jeho rodiny. Bol to jeden z prvých veľkých projektov Winterovcov v meste — a začiatok pätnásťročnej spolupráce s architektmi Hegedűsom a Böhmom.
Ľudovít Winter (1870 – 1968) študoval na viedenskej technike, kde bol jeho spolužiakom Ármin Hegedűs. Keď po neúspechu kúpeľa Františka Jozefa hľadal architekta s praxou, siahol po ňom: budapeštianska dvojica Ármin Hegedűs a Henrik Böhm neskôr navrhla aj Thermiu Palace, kúpele Irma či hotel Gellért v Budapešti. Zelený strom bol ich prvou piešťanskou realizáciou. Prestavbu vykonala piešťanská stavebná firma Halzl – Krátky.
Hegedűs nebol len umelec, ale svojím praktickým myslením sa úplne vcítil do toho, že budova nemá byť len esteticky výnimočná, ale má prinášať úľavu aj chorému človeku. Návrhy som každý týždeň kontroloval a plány sa museli každý týždeň znovu prepracovať pod mojím vedením.Ľudovít Winter, Spomienky na Piešťany
Oba staršie domy boli prepojené, nadstavané na jednotnú výšku a zastrešené novou strechou s manzardou nad rizalitom; na pásiku krovu zostal nápis s rokom 1903. Fasáda dostala bohaté eklektické členenie so secesnými detailmi: bosáž, edikuly okien, tri balkóny na dekoratívnych konzolách a na atike reliéf so ženskými postavami nesúcimi nápis GRAND HOTEL – PENSION. Vchádzalo sa prejazdom v šiestej okennej osi, z ktorého viedlo do haly monumentálne trojramenné kamenné schodisko s kovaným zábradlím. Hotelové izby lemovali stredovú chodbu; v južnej časti prízemia bol oddelený súkromný byt rodiny.
Kúpeľná brožúra z jesene 1912 už uvádza penzión Zelený strom s 50 izbami, elektrickým osvetlením a vodovodom, „veľmi blízko kúpeľov, kde ozónom čistý, bezprašný vzduch kúpeľného parku významne podporuje liečebný proces“. V rokoch 1910 – 1920 prevádzkoval reštauráciu Endre Poók; hotel hostil účastníkov tenisového turnaja v roku 1913 a fungoval aj počas prvej svetovej vojny.
Po vzniku Československa Winterovci zvažovali odchod, no Piešťanci ich presvedčili zostať. Zelený strom bol v medzivojnových rokoch domovom Ľudovíta aj Imricha Wintera a miestom, kde sa stretávala piešťanská spoločnosť.
Winter po roku 1918 vymenil budapeštianskych projektantov za nových spolupracovníkov — Franza Wimmera a Endre Szőnyiho. Ich rukopis nesie modernistický balkón do dvora pri byte Imricha Wintera na poschodí, postavený pred rokom 1934, aj neskoršie úpravy. V 20. rokoch nahradil drevené zábradlie terasy murovaný parapet a k domu pribudlo krátke južné krídlo. Dvor bol upravený ako záhrada s mlatovými chodníkmi, stromami obrastenými brečtanom a trelážami na fasáde.
Rodinné fotografie z rokov 1928 – 1935 ukazujú Winterovcov v záhrade a na balkóne — v roku 1934 tu hostili aj maharadžu Salara Džanga III. z Hajdarábádu. V roku 1937 v hoteli krátko býval Philipp Scheidemann, prvý ríšsky kancelár Weimarskej republiky. Podľa Szőnyiho denníkov sem Winterovci pozývali partnerov a priateľov na tradičné obedy.
Počas druhej svetovej vojny bol Ľudovít Winter napriek konverzii na katolicizmus deportovaný. Byt v Zelenom strome štyri roky sama obývala a strážila Mária König, vychovávateľka jeho detí od roku 1908. Po návrate v roku 1945 našiel Winter dom zdevastovaný a obsadený rumunskými vojakmi.
Bezprostredne sa pustil do obnovy — s architektmi Wimmerom a Szőnyim, „s ktorými rýchlo projektujeme a v Zelenom strome sa čoskoro začínajú práce“. Priebeh zachytávajú denníky Endre Szőnyiho, ktorý bol počas prenasledovania Wintera ukrýval vo svojom bratislavskom byte. Prípravy sa začali 14. októbra 1946 („opäť sa púšťam do vypracovania odhadu pre Wintera“), v januári 1947 kreslil pôdorysy, vo februári riešil rozpočet: „…600 000 sa vyplatí, ale Lajos má zvážiť, odkiaľ získa peniaze.“
Na jar 1947 sa vymenili stĺpy, kúril koksový kotol, skúšalo sa zábradlie schodiska a zaviedla sa voda do izieb. Hlavný vstup sa presunul z prejazdu do rizalitu — kamennú bránu osadil kamenár Václav Rympler. V lete sa maľovali izby a hala, na jeseň maliar Pál Kovács nakreslil nápisovú tabuľu a 14. októbra 1947 firma Bückler osadila svetelný nápis ZELENÝ STROM: „Večer sa všetkým páči, ale cenu Lajos považuje za vysokú.“
Zelený strom sa v priebehu jedného roka opäť stal vynikajúcim hotelom.Ľudovít Winter, Spomienky na Piešťany
Vedenie hotela postupne prevzala Mária Pilfousek, Winterova najbližšia spolupracovníčka; v jednej z izieb mal Winter kanceláriu. Radosť netrvala dlho — v roku 1948 bol hotel znárodnený a na prelome rokov 1949 – 1950 musel Ľudovít Winter dom opustiť. Podľa iných prameňov v ňom však zostal až do smrti v roku 1968.
Staviteľ moderných Piešťan, investor, ktorý „každý drobný detail premyslel s architektmi a vyžadoval, aby jeho predstavy boli zachytené v pláne“. V Zelenom strome býval a pracoval.
Vychovávateľka Winterových detí od roku 1908, neskôr zamestnankyňa podniku. Počas vojny štyri roky sama strážila byt v Zelenom strome a zostala po Winterovom boku aj po smrti jeho manželky.
Budapeštianski architekti (1869 – 1945, 1867 – 1936), autori prestavby z roku 1903. Neskôr navrhli Thermiu Palace a kúpele Irma; Hegedűs sa podieľal aj na hoteli Gellért v Budapešti.
Architekti medzivojnových a povojnových úprav (1885 – 1968, 1885 – 1953). Szőnyi, autor vstupu z roku 1947, si viedol denník, vďaka ktorému poznáme obnovu deň po dni.
Brat Ľudovíta, zakladateľ a prvý riaditeľ Piešťanského múzea, ochranca parku. Býval v byte na poschodí s balkónom do dvora.
Stavebná firma Halzl – Krátky (1903), kamenár Václav Rympler (vstup, 1947), maliar Pál Kovács (nápisová tabuľa, 1947), sochár Ladislav Ľudovít Pollák (pamätná tabuľa, 1990).
V roku 2025 dom získal nového vlastníka a s ním zámer vrátiť Zelenému stromu dôstojnosť a obsah: pamätnú izbu rodiny Winterovcov a židovskej komunity Piešťan, priestor pre komunitu a vzdelávanie. Krajský pamiatkový úrad vydal v máji a novembri 2025 prvé rozhodnutia k čiastkovým prácam a uložil vykonať pamiatkový výskum.
Výskum z jari 2026 potvrdil, že dom je autentický, v dobrom technickom stave a s prekvapivo veľkým množstvom zachovaných pôvodných detailov. Na jeho základe pripravujeme obnovu fasády a dvora na roky 2027 – 2028.
Výsledky pamiatkového výskumu Stav rekonštrukcie
Detská liečebňa a dlhé čakanie
Po znárodnení slúžil dom desaťročia ako detská ozdravovňa a liečebný dom, neskôr ako ubytovňa a sklad. Úpravy z tohto obdobia boli čisto účelové: v 70. rokoch pribudla kotolňa na mieste časti južného krídla, betónové podlahy, nové schodisko, vrátnica pri vchode a vostavba ôsmich izieb do podkrovia. Fasáda dostala trojfarebný náter, pri ktorom boli necitlivo premaľované reliéfy, a strecha prišla o časť klampiarskych ozdôb.
V roku 1990 bola na priečelie osadená pamätná tabuľa Ľudovíta Wintera od Ladislava Ľudovíta Polláka. V januári 1994 navrhol Ing. R. Bocán vyhlásiť liečebný dom Zelený strom za kultúrnu pamiatku; rozhodnutím Ministerstva kultúry SR z 3. augusta 1994 sa ním stal. Dom je súčasťou pamiatkovej zóny Piešťany a ulica pred ním nesie meno Ľudovíta Wintera.