Národná kultúrna pamiatka rodiny Winterovcov v srdci Piešťan sa vracia k životu. Pracujeme na jej rekonštrukcii — a na tom, aby sa stala miestom pamäti, stretávania a vzdelávania.
Obnova pamiatky je beh na dlhú trať. Postupujeme krok za krokom — v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom, odborníkmi na historickú architektúru a s členmi rodiny Winterovcov.
Architektonicko-historický výskum budovy je ukončený. Poznáme jej stavebný vývoj, pôvodné konštrukcie, materiály a hodnotné prvky, ktoré musíme zachovať.
Krajský pamiatkový úrad vydal prvé dve rozhodnutia, ktoré nám umožňujú začať s čiastkovými rekonštrukčnými prácami.
Zabezpečovacie a čiastkové práce podľa vydaných rozhodnutí, príprava projektovej dokumentácie a financovania hlavnej etapy obnovy.
Obnova eklektickej fasády so secesnými prvkami z roku 1905 a revitalizácia vnútorného dvora ako otvoreného komunitného priestoru.
Vytvorenie pamätnej izby rodiny Winterovcov a židovskej komunity v Piešťanoch a regióne — stále expozície, ktorá bude otvorená verejnosti aj školám.
Projekt realizuje Detský klub Fénix o. z. Na obnove spolupracujeme s členmi rodiny Winterovcov.
Reštaurátorská obnova priečelia a dvora podľa výsledkov pamiatkového výskumu.
Príbeh rodiny, ktorá vybudovala Thermiu Palace, Kolonádový most či Pro Patriu — a ktorá v tomto dome žila.
Expozícia o židovskej komunite Piešťan a okolia, jej živote, kultúre a osudoch počas holokaustu.
Zelený strom vznikol v roku 1905 spojením a prestavbou dvoch meštianskych domov zo začiatku 19. storočia. Honosnú, takmer palácovú eklektickú fasádu s nastupujúcimi secesnými prvkami navrhli architekti H. Böhm a Á. Hegedüs, stavbu realizovala firma Halzl–Krátky. Budova stojí na ulici, ktorá dnes nesie meno Ľudovíta Wintera.
Dom slúžil ako sídlo nájomcov kúpeľov — rodiny Winterovcov — a zároveň ako hotel pre kúpeľných hostí. Po druhej svetovej vojne a znárodnení prešiel rôznymi využitiami, naposledy ako liečebné zariadenie pre deti. Pôvodný hlavný vstup do budovy je zatvorený od čias po roku 1939.
Dnes je Zelený strom zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu ako národná kultúrna pamiatka. Našou úlohou je vrátiť mu dôstojnosť — a dať mu nový, zmysluplný obsah.
Bez Winterovcov by Piešťany neboli tým, čím sú dnes. Ich príbeh je príbehom vízie, práce, dobročinnosti — a napokon aj krutého osudu 20. storočia.
V roku 1889 si Alexander Winter, židovský obchodník zo Šiah, prenajal piešťanské kúpele od grófa Františka Erdődyho. O rok neskôr prišiel do Piešťan aj jeho syn Ľudovít (narodený 1. novembra 1870). Po otcovej smrti v roku 1909 prevzali vedenie kúpeľov bratia Ľudovít a Imrich Winterovci.
Ešte pred prvou svetovou vojnou vybudovali z Piešťan najnavštevovanejšie kúpeľné mesto Uhorska. Vznikol secesný hotel Thermia Palace a kúpele Irma (1912), Františkove kúpele, Kursalon či Ružový mlyn. Winterovci mysleli aj na tých, ktorí si liečbu nemohli dovoliť: založili kúpele pre chudobných Pro Labore a počas vojny s Červeným krížom nemocnicu Pro Patria. V roku 1933 dal Ľudovít Winter postaviť Kolonádový most so slávnym nápisom „Saluberrimae Pistinienses Thermae“, ktorý sa stal symbolom mesta.
Po vzniku Československa v roku 1918 rodina — hoci vychovaná v uhorskom prostredí — v Piešťanoch zostala. Za druhej svetovej vojny im bol majetok zhabaný, rodina sa musela ukrývať a časť jej členov bola deportovaná. Mária Schulzová, dcéra Ľudovíta Wintera, zahynula v koncentračnom tábore; Imrich Winter zomrel počas vojny po bití gestapom. Sám Ľudovít bol v roku 1944 deportovaný cez Sereď do Terezína, kde sa dočkal oslobodenia — vrátil sa ako 75-ročný, s hmotnosťou 45 kilogramov.
Po vojne sa pustil do obnovy kúpeľov aj Zeleného stromu. V roku 1948 však rodina prišla o majetok znova — komunistický režim ho znárodnil a Ľudovítovi Winterovi zakázal vstup na Kúpeľný ostrov. Zomrel v hmotnej núdzi 15. septembra 1968, dva týždne po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy, vo veku 97 rokov.
Bol večným optimistom. Sedával uprostred mosta, ktorý postavil, a díval sa na kúpele, do ktorých už nesmel vstúpiť.Spomienky Piešťancov na Ľudovíta Wintera
Dnes nesie jeho meno ulica, na Kolonádovom moste stojí od roku 2019 jeho socha a Piešťany ho považujú za najvýznamnejšiu osobnosť svojej histórie. Zelený strom — dom, v ktorom rodina žila — chceme urobiť miestom, kde bude jej príbeh rozprávaný ďalším generáciám.
Pripravujeme ju v spolupráci s členmi rodiny Winterovcov. Ak máte fotografie, dokumenty alebo spomienky spojené s rodinou či Zeleným stromom, ozvite sa nám.
Židia žili v Piešťanoch od začiatku 18. storočia a spoluvytvárali mesto — jeho obchod, remeslá, kúpele i kultúru. V roku 1942 bolo viac ako 90 % z nich deportovaných.
Prví židovskí obyvatelia sa v Piešťanoch usadili v 20. a 30. rokoch 18. storočia — často ako utečenci z Moravy. V roku 1736 tu žilo 13 židovských rodín, o šesťdesiat rokov neskôr už päťdesiat. Okolo roku 1780 vznikla modlitebňa a okolo roku 1815 prvá synagóga v klasicistickom slohu.
S rozvojom kúpeľov v 19. storočí komunita rástla: v roku 1900 mala 732 členov, v roku 1921 už 1 254 osôb — 13,5 % obyvateľstva mesta. Židia vlastnili približne 65 % všetkých živnostenských koncesií, viac ako sto obchodov, dielne, penzióny a reštaurácie. Komunita mala dve synagógy (hlavná, vysvätená v roku 1904, mala 400 miest), školu, ješivu, mikve, starobinec, ľudovú kuchyňu a cintoríny. V roku 1926 založili liberálni Židia vlastnú synagógnu obec so 140 rodinami. Z tohto prostredia vzišla aj rodina Winterovcov.
Po vzniku Slovenského štátu v roku 1939 prišli arizácie, vylúčenie zo škôl a povolaní, strata majetku. Od marca do mája 1942 bolo z Piešťan a okolia deportovaných viac ako 90 % židovského obyvateľstva — do Osvienčimu, Majdanku a giet na okupovanom území Poľska. Počas holokaustu bolo zavraždených približne 1 500 Židov z piešťanského okresu. Po oslobodení sa vrátilo len okolo 250 preživších; koncom roka 1945 mala obnovená komunita asi 150 členov a väčšina z nich do roku 1949 odišla do Izraela.
Z bohatého židovského Piešťan zostalo len málo: budova bývalej synagógy, cintoríny — a mená. Práve tie chceme v Zelenom strome uchovať: príbehy rodín, obchodníkov, lekárov, rabínov i detí, ktoré tu žili a ktoré mesto stratilo.
Pred Zeleným stromom je v dlažbe osadený Stolperstein — pamätný kameň Márie Schulzovej, dcéry Ľudovíta Wintera, ktorá zahynula v koncentračnom tábore. O kameň sa staráme a pravidelne ho čistíme, aby sa táto pamiatka nestratila. Pamätná izba v Zelenom strome na tento odkaz nadviaže.
Foto: Christian Michelides, CC BY-SA 4.0
Hľadáme pamätníkov, potomkov piešťanských židovských rodín, historikov a partnerov. Každá fotografia, list či spomienka je pre nás vzácna.
Či už ste potomkom piešťanských rodín, historikom, remeselníkom, darcom alebo susedom — radi sa s vami spojíme.
Napíšte nám